Je to obdobie keď doháňam všetko, čo som za tri roky zameškala, lebo priznávam, nebola som zrovna najpoctivejší študent. Je to obdobie, keď si uvedomujem, čo vlastne študujem a začínam to mať aj konečne rada. A práve v tomto okamihu, keď som najviac zahĺbená do štúdia a mám už len 5 dní pred štátnicami, ma prekvapí telefonát od pani sekretárky z našej katedry. I takto rečie: "Žaneta, ja som nedostala vašu prihlášku na štátnicu. Bola som na študijnom a povedali, že nemáte dostatočný počet kreditov, no viete čo to znamená…?!"
Bola som si istá, že mám presne 180 kreditov (počet potrebný na ukončenie Bc. štúdia), ani viac ani menej. Skrátka som vedela, že ich tam musím niekde mať, ale aj napriek tomu mi stúpol tep, zastrel sa mi hlas, v hrdle čosi zovrelo. Bol to okamih veľmi zaujímavého duševného rozpoloženia. Myslím, že to bolo moje prvé veľké odchýlenie sa od vždy nasadeného pozitivizmu. Som totiž známa tým, že nikdy nepanikárim, ale v tomto okamihu som sa doslova nespoznala… Spoznala som len, že asi nie som taká silná, ako som sa nazdávala.
Upokojená mojou vzácnou mamou som zavolala na študijné a pani referentka sa spolu s vedúcim oddelenia nevšedného prípadu hneď ujali, všetko nakoniec vyriešili. Vydýchla som si a chcela som pokračovať v učení, ale príliš veľké posolstvo dnešnej skúsenosti ma prinútilo napísať týchto pár riadkov. Netajím sa svojim obdivom k učiteľom, avšak dnešná skúsenosť ma naučila vážiť si prácu aj ostatných zamestnancov školy. Celý týždeň sa učím množstvo teórie na štátnice, ale dnes som sa naučila jednu zásadnú a praktickú vec. Že práca každého človeka je dôležitá a krásna. Ale iba vtedy, ak ju robí rád a poctivo.
A moja študijná referentka ju tak robí. Ďakujem Vám, Táňa. Ďakujem Vám, Dano. Ste výnimoční.
A keby sa to aj náhodou nevyriešilo a nemala by som tento rok titul Bc, niekde by som sa už len zamestnala. Hoci aj ako zametačka ulíc. Lebo ak je mojím osudom zametať ulice, chcem ich zametať tak, ako Beethoven skladal hudbu. Chcem ulice zametať tak, ako Shakespeare písal hry, či Michelangelo maľoval obrazy. Chcem ulice zametať tak dobre, že všetci obyvatelia sa budú musieť pristaviť a povedať: "Tu žil skvelý zametač ulíc, ktorý robil svoju prácu dobre." (Toto prirovnanie použil M.L.King vo svojom príhovore mladým ľuďom).
P.S. Ak je vo vašom okolí niekto, koho prácu obdivujete a vážite si ju, povedzte mu to prosím. A ak máte študijnú referentku, ktorá nie je zrovna usmievavá, nesúďte ju za to. Ona len nenašla tie správne ulice na zametanie.
