Keď dorastieš na typ ženy, na aký sa muži budú chcieť pozerať,
môžeš im dovoliť pozerať sa.
Ale nezameň si oči za ruky.
Okno.
Či zrkadlo.
Nechaj ich, nech vidia ako vyzerá žena.
Možno, že predtým žiadnu nevideli.
Keď dorastieš na typ ženy, ktorej sa muži budú chcieť dotknúť,
môžeš ich nechať dotknúť sa ťa.
Niekedy to však nie si ty, po kom chcú siahať.
Niekedy to je fľaša. Dvere. Sendvič. Pulitzer. Iná žena.
No ich ruky najprv našli teba. Nepokladaj sa za ochrancu.
Múzu. Sľub. Obeť. Či desiatu.
Ty si žena. Koža a kosti. Žily a nervy. Vlasy a pot.
Nevznikla si z metafor. Ani z prepáčení. Ani z ospravedlnení.
Keď dorastieš na typ ženy, aký muži budú chcieť držať,
môžeš im dovoliť držať ťa.
Celý deň si snažia udržať narovnané telo
dokonca aj po celom tom vývoji, je to stále akési neprirodzené. Stále napäté svaly,
pevne držiace chrbticu a končatiny.
Len niektorí muži budú chcieť okúsiť aké to je zvinúť sa okolo teba ako do otáznika
a priznať, že nemajú odpoveď.
Niektorí muži ťa budú chcieť držať akoby si bola odpoveď.
Ale ty nie si odpoveď.
Ty nie si problém. Ty nie si báseň.
Ani pointa. Hádanka. Alebo vtip.
Žena. Keď dorastieš na typ ženy, aký muži budú chcieť milovať,
môžeš im dovoliť milovať ťa.
Byť milovaný je niečo iné ako milovať.
Keď sa zamiluješ, je to akoby si objavila oceán
po rokoch váľania sa v mláke. Je to keď si uvedomíš, že máš ruky.
Je to keď kráčaš po napnutom lane aj keď sa už dav pobral domov.
Nepremýšľaj zbytočne, či si ten typ ženy, ktorý muži zrania. Ak ťa nechá s húkajúcim alarmom v srdci, naučíš sa spievať sama.
Je ťažké, nesmierne ťažké prestať milovať oceán. Potom, čo ťa nechal vysmädnutú, slanú.
Odpusť si. Rozhodnutia, ktoré si spravila už nenazývaj chybami.
A vedz.
Vedz, že si typ ženy, hľadajúci miesto, ktoré chceš nazvať svojím.
Nechaj sochy rúcať sa.
Ty, si vždy bola to miesto.
Si žena, ktorá to môže vybudovať sama.
Narodila si sa, aby si budovala.
Autor: Sarah Kay
Preklad: Žaneta Morovská
