S Joannou sme sa spoznali vďaka ERAZMU v septembri minulého roka. Spravila na mňa veľmi silný prvý dojem, a to nielen pre jej plynulú angličtinu (ako iste vieme, Španieli v cudzích jazykoch zrovna nevynikajú). A keďže ani moja angličtina nebola najhoršia, uplatnili sme krásne slovenské príslovie -"Koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom."
Stali sme sa vďaka angličtine sebe navzájom veľmi blízkym človekom. Ona Španielka, ja Slovenka.
Parodoxom je, že ja som v tej dobe študovala španielčinu už druhý rok na vysokej škole, ale ani raz sme sa nerozprávali po španielsky. Mala som blok a hlavne som si neverila, a tak som Joannu radšej spoznávala v angličtine. Nadchýnala ma čoraz a viac, nadviazali sme ozaj pekné kamarátstvo a to do takej miery, že ma pozvala k sebe domov na celé leto.
Vstúpila som na španielsku pôdu a angličtina do úzadia ustúpila. Musela, lebo tak som si to zaumienila. Joanna mi celé leto pomáhala pracovať na mojej španielčine. Neúnavne mi všetky nové slovíčka vysvetľovala, pred spaním ma ich skúšala, každý člen, každú chybu mi opravovala. S láskou.
Joanna, možno to nevieš, ale jazyk, ktorý Ti ide najlepšie, a ktorý si ma najlepšie naučila je vlastne jazyk lásky. Až keď som Ťa začala spoznávať v tvojej rodnej reči, uvedomila som si, aká si hlboká a aké krásne názory máš na svet. Ešte nikoho úvahy ma nerozcítili tak ako tvoje. Zbožňovala som chvíle, keď si sa ujala slova Ty, keď si opisovala svoje cesty, svoje postoje, hodnoty. A ja som počúvala... vstrebávala a takto vlastne vyrastala.
Rozprávali sme sa veľa, ozaj veľa a Joanna vlastne nikdy neohovárala. Ani keď mi raz opisovala jej nepríjemnú kolegyňu z práce, ktorá do nej neustále hádzala kamene, zatiaľ čo Joanna vždy náchadzala kúsok chleba, hoc len omrvinky, ktoré by jej opätovala. Celý ich vzťah potom uzavrela vetou, na ktorú nikdy nezabudnem: „Tá žena je zlý človek, ale nič sa predsa nedeje. Je len proste zlá. Nikto nevie čím si prešla.“
Joanna verí v dobro, hľadá dobro a robí dobro... O jej skutkoch a živote by sa dala už teraz napísať jedna krásna kniha. Jej babička Beatriz vždy zvykne povedať: "Joanna je len jedna." A viete ako na to reaguje Joanna? "Babi, takisto je len jedna Žaneta, len jedna Beatriz, len jedna Denise..."
Skromnosť?
Asi najkrajšia ľudská cnosť.
Spolu s pokorou a pohostinnosťou.
Ďakujem Joanne a celej jej rodine, že ma u seba mali celé leto, že ma naučili tak veľa vecí, ktoré síce neviem pomenovať, ale viem, že ich žijem.
