Čo zaželať ľuďom k narodeninám

Autor: Žaneta Morovská | 14.6.2013 o 11:16 | (upravené 3.7.2013 o 15:41) Karma článku: 5,03 | Prečítané:  598x

Ste odvážni? Ste nehanbliví ? Keď vchádzate ako partia do podniku, máte problém vojsť prvý ? Keď sa ako skupinka fotíte, bývate to vy kto prosí okoloidúceho o cvak ?

Dnes som sa bola so známymi najesť v jednej ozaj slušnej reštaurácii u nás v malomeste. Dve z nich boli sestry - Američanky. Tieto dve osôbky sú presný opak toho čo si predstavíte pod pojmom Američan (dokonca!! Dokonca keď sa vás pýtajú: „How are you ?", oni fakt čakajú na odpoveď). Sú veľmi skromné, nenáročné, priateľské a keď nemusia nevzbudzujú pozornosť...No a ako sme si tak jedli a pili, prišla ďalšia skupinka. Sadli si blízko nás, bolo ich sedem, všetko muži...až jeden celkom ušiel, ale to je jedno teraz...Zrazu mi Shelli hovorí: „Sú tiež Američania. Skúsim sa sústrediť na ich prízvuk, možno zistím odkiaľ sú."

Nejako som to neriešila, predsa len, odkedy som zabývaná v Ba, snažím sa nehíkať nad každým cudzincom. Kecali sme ďalej až zrazu druhá zo sestier hovorí: „Odkiaľ len môžu byť, chcem sa ich na to spýtať." Hovorím si sama pre seba: „No už ťa chcem vidieť ako prídeš k tomu veľkému stolu, Ty, nežné žieňa,tiché...(tu je dôležité poznamenať, že títo  7 muži - Američania pripomínali práve ten stereotyp aký si každý vybaví pri ich národnosti). Skrátka nechcelo sa mi veriť, že by k nim mohla podísť. Viem, teraz ste asi v očakávaní, že aký trapas sa jej stane, alebo kto sa do koho zaľúbi. Ale hmm, nič z toho...Oni totiž ten veľký stôl sa pomaly vyprázdňoval, až všetci jeho členovia odišli. Potom sme už odchádzali aj my, a ako tak stojíme, pripravení odísť, vidím Cristianu ako jemne do červena sfarbená pristupuje k dvom mužom, ktorí sedeli troška inde...Skromne sa ich pýta odkiaľ sú a vymieňa si s nimi tie ďalšie podobné zdvorilostné frázy (vysvitlo, že dvaja Američania ešte ostali na terase). V tej chvíli som na ňu bola hrdá, i keď viac by som bola keby bola podišla k tomu stolu kde boli siedmi statní muži, ale aj takto. Bola som očarená, lebo ona ozaj šla, spýtala sa a potom mohla pokojne zaspať...

Neviem prečo sa tomu čudujem. Veď ja sama s tým problém nemám a hanblivosť je pre mňa niekedy cudzí pojem. Ozaj neviem prečo sa nad tým vôbec pozastavujem, veď je to normálna vec, spýtať sa, prihovoriť sa. Ale zrejem to riešim preto, že to málokde vídam, takúto spontánnosť. Aspoň teda u mojich priateľov na to nie som tak zvyknutá. Ľudia radšej ostávajú ticho, radšej sa vyhnú pohľadu, úsmevu, radšej si pomôžu sami akoby sa cudzích spýtali čo i len na smer, keď sú v cudzom meste. Len nie sa ozvať, len to nie. Čokoľvek len to nie! Takže áno, toto by som zapriala človeku na narodky, už keď mu mám priať niečo úprimne. Popriala by som mu takú správnu, každodennú odvahu a nehanblivosť, je s ňou krajší a zrejme aj úspešnejší život. Veľmi obdivujem túto vlastnosť a som vďačná že som z nej dostala čosi do vienka.

Keď sme teda prehodili pár slov s Američanmi, pobrali sme sa domov, bola som šofér. A to že som bola tým šoférom ja, už predpovedá ďalší príbeh (som excelentný vodič, len niekedy trvá kým na to prídu aj ostatní). Cristiana chcela byť opäť veľmi milá a navrhla nech zastanem, že oni vyskočia hneď tu, nech nemusím zachádzať moc ďaleko. No a ja bývam niekedy zbrklá, tak som akosi pristala a v momente ozaj pomaly zastavila, samozrejme, že som nekukla či za mnou niekto ide a samozrejme že som ignorovala fakt, že som na moste. Samozrejme že na mňa už trúbil Taxík, ktorý sa už blížil k môjmu zadku. Jasné že som sa radšej okamžite pohla. Došla som na najbližšiu križovatku, pozerám.... ten Taxík stojí si vedľa mňa vo vedľajšom pruhu. Šofér - nechutný starší chlap veľkých rozmerov sťahuje okno a naváža sa, dosť hrubo. Ja previnilo cez zavreté okno, že „Sorry".  Zrazu Marcel, môj kamarát a zároveň spolusediaci tiež sťahuje okno a púšťa sa do hádky. Nedalo mu to. Vymieňajú si pár nezdvorilostných fráz. Zrazu Taxikár maximálne nas..rdený otvára dvere so slovami: „Ti takúnaložím." Marcel bol tiež dospelý muž, dobre stavaný, určite by mu tiež naložil, ale nepotreboval škandál, tak ho akosi zrušil. Odišli sme. V aute ticho...

Došla som domov a až teraz mi to došlo...Veď kebyže som v tom aute bez Marcela a nechaná napospas nadávkam toho chlapa, tak sa tam na mieste rozplačem. Nevedela by som mu odpovedať a ubrániť sa sama. Asi by som len rýchlo dupla na plyn a s výčitkami rýchlo zdrhla. Takto nemám výčitky. Marcel sa postaral. Zastal sa ma, aj keď ja som bola tá, čo spravila chybu. Vybehol na chlapíka presne tak, ako on na mňa a pritom ani nebol v práve. Až teraz si uvedomujem v akom bezpečí som v tej chvíli bola. Aké je to príjemné keď sa Vás má kto zastať a poskytnúť Vám bezpečie.

Teda k narodeninám by som chcela priať každému, napríklad aj tento pocit bezpečia ,ochrany a istoty, že sa za vás niekto postaví, aj keď ste zrovna šľapli vedľa. A vôbec to nemusí  byť nejaký dobre stavaný modrooký ryšavec, ktorý zdolal napríklad aj Kilimandžáro. Nech to je hoci aj 49-kilové drobné, útle žieňa. Lebo aj keď neponúkne svaly, ten úmysel tam je..Prosím, zastávajte sa aj vy svojich. Vždy.

Nemám nič proti: „veľa šťastia, zdravia, lásky atď... Ale treba byť aj originálnejší.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?