Rodí sa skúsenosť, rodíme sa i my

Autor: Žaneta Morovská | 11.6.2013 o 0:38 | (upravené 3.7.2013 o 15:42) Karma článku: 4,29 | Prečítané:  399x

Sú istí ľudia. Barbora a Martin. Osobne im venujem tento príspevok, pretože práve oni (alebo, aj oni) vo mne nechtiac vzbudili istý posun v zmýšľaní. Stáli pri mne v rozhodujúcich chvíľach života a vždy ma veľmi  podporovali. Srandujem.... Nestáli pri mne v rozhodujúcich chvíľach a zatiaľ ma ešte ani veľmi nepodporili. Poznáme sa totiž ešte len veľmi krátko.

Určite poznáte frázy, všeobecne prijaté a dokola omieľané vety, ktoré nepatria ani medzi príslovia ani medzi porekadlá. Napríklad: „Keď niekto nemá rád zvieratá, nemá rád ani ľudí a je to zlý človek."

Sú to také "múdrosti" alebo také "životné pravdy", ktoré si ľudia svojím pozorovaním získali, na vlastnej koži si to zažili a vyvodili z toho záver. Tento záver si osvojovala ich generácia, potom tá ďalšia a tak ďalej a tak ďalej. A nakoniec si si tieto známe, na rôznych miestach a v rôznych chvíľach vyslovované výroky osvojíme aj my, úplne nechtiac a úplne nevedomky. Oni totiž sú tam, v podvedomí a my sme s nimi stotožnení a dokonca, keď je na to vhodná chvíľa, vyslovíme ich aj my. Kedysi sa mi páčil výrok: „Múdry človek sa učí na chybách druhých."

Aha.

Aha, takže keď si niekto nedáva pozor, rúti sa dole po schodoch, zrazu spadne a zlomí si nohu, zrejme spravil chybu. Aha, tak keďže som múdra, tak teraz budem opatrná na každom kroku a radšej budem chodiť výťahom...Super, som teda poučená, už budem v bezpečí. Ostáva už len si naďalej všímať chyby druhých a vyvarovať sa im, a potom. A potom už radšej ani nežiť. Tento výrok som považovala za veľmi pravdivý, ale keď sa tak zamyslím, tak vlastne MŇA tá noha nebolí, ja neviem čo on cíti, ja neviem čo z toho vyplýva preňho, aký dopad to bude mať na jeho momentálny život. Nič neviem, len to že si zlomil nohu a môžem nad tým akurát tak mávnuť rukou.  Ale nechcela som sa o tom takto rozpísať, radšej ešte uvediem nejaké iné zaujímavé "rady" a potom sa dostanem ku Barborke a Maťovi.

„Za lieky sa nemá ďakovať."
„Žijeme len raz."
„Šaty robia človeka"
„Čo je drahšie bude automaticky kvalitnejšie."

.... Spústu iných, neviem nenapadajú ma práve žiadne ďalšie.

Na koniec som si nechala výrok, ktorý neviem ako presne znie, ale vraví niečo v zmysle že: „Je lepšie mať ozaj len pár priateľov, ako mnoho a nie takých kvalitných. Priznávam, tejto myšlienke som ozaj kedysi verila a pri jej vyslovení som vždy bola hrdá, že mám svoju Zuzku, Lenku a Lucku. Sme štyri najlepšie kamarátky a viem, že nimi budeme aj na dôchodku, nielen teraz pri užívaní si vysokoškolských časov (mimochodom každá študuje na inej škole a aj tak sme spolu veľmi často). Fakt som si kedysi myslela, že to najdôležitejšie - tých pár priateľov - v živote už mám a nič viac mi už v tejto sfére života chýbať nemôže.  Bola som spokojná aj naplnená, vlastne stále som, akurát teraz ešte viac, lebo zrazu, prišla som na VŠ a začala som spoznávať nových ľudí, krásnych ľudí. Medzi nich patria práve Barbie aj Maťo(ale aj veľa iných, len ich spomínam výnimočne, lebo sme mali prednedávnom jednu takú peknú, milú sobotu) Takže, začala som si nachádzať nové priateľstvá, zrazu ich bolo veľa, tak som sa začala zamýšľať... „nebude to také falošné ? Bude to kvalitné ? Bude to kamarátstvo s Barbie a s Maťom super ?" No... Nekládla som si doslova tieto otázky, ale skrátka som sa čudovala, že čo sa to deje? Ako môžem mať tak veľa priateľov, veď vraj stačí iba pár. Keď ich máte mnoho, nemusí to byť to pravé...

Nelámala som si tým hlavu až tak, žeby som teraz nemohla spávať, len mi to prišlo na um. Prišla mi na um takáto absurdná myšlienka a to len preto, že som bola ovplyvnená tou životnou pravdou niekoho, kto možno, ja neviem. Skrátka to niekto kedysi povedal, ľudia to začali šíriť a nepriamo sa tým riadiť. Ach chválabohu, že som spoznala aj Líviu a Kristínu, ktoré tiež môžem nazvať svojimi priateľkami, ktoré poznám krátko a už teraz mi chýbajú, čo s nimi nie som týždeň.

Teda áno, mám mnoho priateľov a kamarátov a to nespomínam ďalších super ľudí z radov strednej školy, rodiny a iných mojich záujmových krúžkov. Proste je ich veľa, sú to ľudia, ktorých mám rada a ktorým neviem povedať NIE. Možno som výnimka, viem že veľa ľudí nemá ani dvoch poriadnych spriaznených priateľov. Lenže keď niekto nemá jedného poriadneho a skutočného priateľa, nemá asi žiadneho priateľa, má len akýchsi známych. Vtedy hľadá a praje si ho mať, a keď ho nájde, je šťastný, dokonca až tak, že verí výroku, ktorému som verila aj ja...Preňho ten výrok bude pravdivý, bude preňho radostný a pravý. Ale pre mňa už pravý nie je, lebo viem, že KVANTITA SA MOŽE ROVNAŤ KVALITE.

Je to moja skúsenosť a taká je moja skúsenosť. Odteraz už chcem prijať len také pravdy, ktoré si najprv sama skúsim a uplatním vo svojom živote. Ale inak, určite sa aj naďalej budem inšpirovať výrokmi a myšlienkami múdrych ľudí. Lebo niečo na tom vždy môže byť. Momentálne sa chcem učiť od ľudí, ktorých mám vôkol seba, lebo verte či nie, moji priatelia sú vnútorne veľmi bohatí. Vďačím za nich Bohu.

P.S. Barbie a Martin keď budete kvalitní priatelia, lebo to od Vás vlastne očakávam, a vlastne viem, že nimi už aj ste, venujem vám vrúcne a osobné vyznanie v mojom blogu, aj videoblogu. Nateraz Vám len môžem povedať, že si Vás vážim, že chcem aj naďalej odhaľovať Vaše pekné vlastnosti a byť Vám sama dobrou priateľkou. Teším sa na naše ďalšie spoločné cesty vlakom, kopanie v záhradke či babušenie v deke na štýl dôchodkyne.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?